YORJSHIRSKY TERIER

13. prosince 2011 v 18:34

Úvod » Niečo hlavné o yorkšhíroch





Plemená psov : Yorkšírsky teriér

Originálny názov plemena : Yorkshire Terrier

Krajina pôvodu : Veľká Británia

Doba vzniku : 19. storočie

Pôvodné využitie : Lov drobných hlodavcov

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 14 rokov

Hmotnosť : 1,8-3,1 kg

Výška : 20-24 cm
História
Presný pôvod tohoto plemena nie je celkom istý. Tohto psa vytvorili škótski robotníci, ktorý hľadali prácu v okolí grófstva Yorkshire. Privážali sem so sebou rôznych teriérov, napríklad skajteriérov alebo clydesdalských teriérov, a tieto neskôr krížili s ďalšími miestnymi psami. K dnešnej podobe yorkšíra tak pravdepodobne prispel dlhosrstý leadský teriér, maltézáčik, black and tan teriér, manchesterský teriér a Dandie Dinmont teriér. Postupným výberom tých najmenších jedincov k chovu tak vznikol dnešní maličký yorkšírsky teriér, jeho drobnosť býva zvlášť ocenená na výstavách. Tento psík pôvodne slúžil k chytaniu potkanov a myší, dnes sa stal obľúbeným domácim maznáčikom.
Typy
Tento pes sa nevyskytuje v žiadnych ďalších variáciách.
Všeobecný vzhľad
Yorkšírský teriér má malú hlavu s krátkym ňucháčom a tmavými, bystrými očami. Nozdry musia byť čierne. Uši sú malé, vztýčené, majú trojuholníkovitý tvar a sú pokryté krátkou, tmavou srsťou. Telo je kompaktné s rovným chrbtom a pevnými bedrami. Chvost sa kupíruje, je nesený nad úrovňou chrbtu a má šedomodrú farbu.
Srsť a farba srsti
Srsť je na tele dlhá a rovná, na chrbte je až k chvostu rozdelená cestičkou. Srsť sa nesmie vlniť, nesmie byť huňatá, je lesklá a hladká a má hodvábnu štruktúru. Farba srsti na hlave je zlatá, na tele tmavá oceľovo modrá.
Povaha
Yorkšírský teriér je roztomilý pes, ktorý je dôverčivý, ale i veľmi odvážny a vyrovnaný. Je to živý a temperamentný pes, je hravý a prítulný, komunikatívny a inteligentný.
Spoločenská charakteristika
Yorkšírský teriér je čulý a inteligentný pes. Svojou povahou je to typický teriér, má veľké sebavedomie a nezľakne sa ani väčších psov ani votrelcov. Svojho pána nadovšetko miluje a je mu veľmi oddaný. Verný a prítulný je i k celej rodine. I k cudzím ľuďom býva yorki príjemný, pokiaľ sú vítanými hosťami a dajú mu najavo svoju náklonnosť. S inými psami vychádza dobre, i keď majiteľ by si mal dať pozor pri zoznamovaní s väčšími psami, pretože yorki sa týchto psov nebojí a neuvedomuje si svoju trpasličiu veľkosť, mohol by teda byť väčším psom zranený. Súžitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez problémov.
Vzťah k deťom
Výchova i tak maličkého a nežného psa, ako je yorki, je dôležitá. Niektorý jedinci môžu byť bojazlivý, čo môže svedčiť o tom, že ich majiteľ zle vychovával alebo sa výchovou nezabýval vôbec. I tento pes potrebuje dobrú a dôslednú výchovu, je veľmi učenlivý a prispôsobivý. Pokiaľ je preňho výcvik príjemný a zaujímavý, stáva sa veľmi milým a poslušným psom.
Výchova
Yorkšírský teriér je typický bytový pes. Ako brlôžok mu môže slúžiť napríklad klietka, ktorá je vystlatá dekou, do ktorej sa psík môže zachumlať. Tam by mal mať aj svoje obľúbené hračky. I dospelému yorkimu stačí ako psia izba veľmi malá klietka, dospelý pes by však nemal byť v klietke dlho uzatvorený.
Držanie
Toto plemeno nemá žiadne pracovné využitie, je to rýdzo spoločenský pes.
Pracovné využitie
Aby yorkšírský teriér zostal zdravý a vitálny, a pretože je veľmi temperamentný, potrebuje k svojmu životu veľa pohybu. Tento pes je vhodný i k výcviku poslušnosti a obratnosti.
Pohyb
Aby yorkšírský teriér zostal zdravý a vitálny, a pretože je veľmi temperamentný, potrebuje k svojmu životu veľa pohybu. Tento pes je vhodný i k výcviku poslušnosti a obratnosti.
Starostlivosť
Pokiaľ chcete mať doma výstavného psa, musíte sa denne starať o jeho srsť. Je nutné nie len česanie, ale i olejovanie a natáčanie. Potrebné je taktiež pravidelné kúpanie a zastrihávanie srsti na ušiach. Dlhú srsť však majitelia udržujú väčšinou iba k výstavným účelom, domácim miláčikom, ktorý sa výstav nezúčastňujú majitelia srsť skracujú strihaním do primeranej dĺžky. Dôležitá je taktiež starostlivosť o uši, vnútorný zvukovod musí byť udržovaný v čistote a mali by z neho byť odstraňované uvoľnené chlpy. Pazúriky psa sa musia udržovať krátke.
Strážne využitie
Yorki je veľmi odvážny a ostražitý pes, na svoju trpasličiu veľkosť je primerane ostrý, každú návštevu vám veľmi hlasite ohlási.
Vhodné športy
"Agility; aportovanie; obratnosť;"
Najčastejšie nemoci
"Tracheálny kolaps; stomatitida a zubný kameň; hydrocephalus; luxácia kolenného jabĺčka; aseptická nekróza hlavice femuru; kožné problémy"
Zvláštnosti plemena
Yorkšírský teriér býva na výstavách oceňovaný hlavne pre svoju krásnu, dlhú srsť. Jej úprava a starostlivosť o ňu je však veľmi časovo náročná, preto väčšina týchto psov prežije svoj život v krátkom zostrihu. I keď to niektorý milovníci tohoto plemena odsudzujú, je to lepšie, než pes s neupravenou a zachumlanou srsťou.
Príprava na výstavu
U výstavného psa je každodenná starostlivosť o srsť nutnosťou. Majiteľ sa musí zoznámiť s umením, ako srsť yorkiho balíčkovať. Je to veľmi náročný postup natáčania srsti do veľkého počtu papierových balíčkov. Srsť sa balíčkovaním chráni pred poškodením a zachumlaním a zaisťuje sa jej čo najväčšia možná dĺžka. Chocholček na hlave je nutné starostlivo sčesať a zviazať ozdobnou mašľou alebo gumičkou.
Výživa šteňaťa
V období rastu psa má strava prvoradý význam. Po úplnom odstavení od matky je vhodné prejsť na kvalitnú suchú stravu pre šteňatá. Dôležité je zloženie krmiva, pokiaľ je vyvážené, nie je už potrebné jej doplnenie o vitamíny, minerály a proteíny.
Výživa dospelého psa
Keď pes prestane rásť, býva považovaný za dospelého. V tomto období je vhodné prejsť zo šteňacej stravy na stravu pre dospelé psy. Pri výbere krmiva je nutné prihliadnuť k veľkosti a aktivite psa. Vhodné krmivo priamo pre vášho malého yorkšírského teriéra je navrhnuté špeciálne pre špecifické potreby psov malých plemien.
Výživa starého psa
Starší pes má iný životný štýl než aktívny dospelý pes. Menej sa hrá, viacej spí a nemá už také veľké nároky na množstvo a energetickú hodnotu prijímané stravy. Tieto zmeny vyžadujú nové zloženie potravy, lebo krmivo pre aktívne psy by mohlo spôsobiť tlstnutie a zhoršenie zdravotného stavu psa. Pre psy v tomto veku je vhodné podávať krmivo so zníženým podielom bielkovín a tukov.
Dôvetok pre budúcich majiteľov
Až už sa rozhodnete svojho psa vystavovať a ste ochotný venovať mu veľa času a starostlivosti pri úprave jeho srsti, alebo si chcete poriadiť len domáceho miláčika, tento milý a chytrý psík vám prinesie veľa radosti a psej lásky.




Štandardy psov : Yorkšírsky teriér
Štandard F.C.I. číslo
86
Názov plemena
Yorkšírsky teriér
Originálny názov plemena
Yorkshire Terrier
Krajina pôvodu
Veľká Británia
Klasifikácia F.C.I.
Skupina 3 - teriéry
sekcia 4 - trpaslíčie teriéry. Bez pracovnej skúšky.

Použitie
trpaslíčí teriér, spoločenský pes.
Celkový vzhľad
dlhá srsť, chlpy visia celkom rovno a rovnomerne po oboch stranách tela, pútec sa tiahne od ňucháča až ku koncu chvosta. Veľmi kompaktná a úhľadná stavba tela, chôdza veľmi vzpriamená a plná elánu. Celková stavba zodpovedá energickému telu, vyvážených proporcií.
Povaha
inteligentný spoločenský teriér. Oduševnelý, vždy v dobrej nálade, prekvapujúco hrdý.

Temperament
temperamentný, ostražitý a vyrovnaný.

Veľkosť, proporcie, substancie
hmotnosť: Do 3,1 kg

Hlava a lebka
pomerne malá a plochá, nie príliš vystupujúca ani guľatá.

Oči
stredné, tmavé, iskerné, s bystrým inteligentným výrazom a sú umiestnené tak, že sa pes pozerá priamo pred seba. Nevystupujú. Okraje očných viečok sú tmavé.

Uši
Malé, v tvare "V", vztýčené, neveľmi ďaleko od seba, pokryté krátkou srsťou veľmi tmavej a sýtej farby.
Papuľa
ňucháč neveľmi dlhý.
Nos
čierny.
Zuby
dokonalý, pravidelný a plný nožnicový skus, tzn. horné zuby tesne presahujú spodné zuby a sú vsadené v pravom uhle ku čeľustiam. Zuby sú dobre umiestnené a čeľuste sú súmerné.

Krk
s náležitým nasadením.
Telo
kompaktné, s primerane klenutými rebrami, silnými bedrami.

Hrudník
primerane klenutý do tvaru O.
Chrbát
rovný. Bedrá a slabiny sú pevné.
Chvost
všeobecne je obvyklý chvost kupírovaný na strednú dĺžku s bohatou srsťou, farby sivomodrej, tmavšej než ostatok tela, obzvlášť na konci chvosta. Trochu vyčnieva nad líniou chrbta.
Hrudné končatiny
končatiny rovné, husto porastené srsťou, ktorá má sýto zlatú farbu o niekoľko odtieňov svetlejšiu na končekoch než u korienkov a nedosahuje vyššie než k ohnutiu lakťového kĺbu.
Zauhlenie končatín je primerané.
Labky: guľaté, pazúriky čierne.

Panvové končatiny
končatiny sú pri pohľade zozadu celkom rovné, primerane uhlované v kolene. Husto porastené srsťou sýto zlatej farby, ktorá je na končekoch chlpov o niekoľko odtieňov svetlejšia než u korienkov a nedosahuje vyššie než ku ohybu kolenného kĺbu.
Labky: guľaté, pazúriky čierne.

Osrstenie
na tele primerane dlhá, dokonale rovná (nie vlnitá), lesklá, s jemnou hodvábnou štruktúrou, nie ako vlna. Na hlave sú dlhé, sýto zlaté, tmavšie po stranách hlavy, u korienkov na ušiach a na ňucháči, kde majú byť veľmi dlhé. Farba z hlavy nemá presahovať na krk, ani sa v ňou nesmú objavovať žiadne čierne alebo tmavé chlpy.

Farba srsti
tmavá oceľovo modrá (nie striebristo modrá), ktorá sa tiahne od tyla ku koreňu chvosta, nikdy sa v nej neobjavujú plavé, bronzové ani tmavé chlpy. Srsť hrudníka je bohatá, jasnej farby. Všetky farebné chlpy sú tmavšie u korienkov než naprostriedku, ku končekom sa ďalej zosvetľuje.


Spôsob chôdze
energický a uvoľnený, priamočiary pohyb hrudných aj panvových končatín, rovný chrbát.

Vady
akékoľvek odchýlky od uvedených bodov by sa mali považovať za chybu a závažnosť chyby je potrebné posudzovať v prísnom pomere ku jej významu
Poznámka
psy musia dva očividne normálne vyvinuté semenníky plne zostúpené do mieška
 


Bígl

13. prosince 2011 v 18:26
Originálny názov plemena : Beagle

Krajina pôvodu : Veľká Británia

Doba vzniku : 14. storočie

Pôvodné využitie : Lov zajacov a králikov

Dnešné využitie : Spoločník, poľovný pes

Priemerná dĺžka života : 13 rokov

Hmotnosť : 8-14 kg

Výška : 33-43 cm
História
Pôvod tohto plemena je zrejme niekde v starovekom Grécku. O malých poľovných psoch, požívaných pri honoch na zajace sa zmieňujú aj spisy starogréckych spisovateľov, a je zrejmé, že ide o predchodcu dnešného bígla. Tieto psy však boli menšie ako dnes, a v Anglicku, kde sa dostali v roku 1066, ich lovci na koňoch vozili v sedlových brašniach. Bígl je pravdepodobne potomkom hariérov a starých anglických duričov. Bol obľúbeným loveckým psom aj v kráľovskej rodine, chovala ho Alžbeta I., Viliam III. Oranžský a Juraj IV. Bígl bol vždy používaný ku lovu vo svorkách, má silne vyvinutý svorkový pud a s inými psami sa znáša veľmi dobre. Pre svoju vľúdnu povahu a malú veľkosť je, bohužiaľ, veľmi obľúbený v lekárskom výskume. Organizovaný chov tohto plemena začal ku koncu 19. storočia, klub chovateľov bol v Anglicku založený v roku 1890 a o niekoľko rokov neskôr sa toto plemeno dostalo do USA. Do bývalého Československa sa dostal v roku 1965, a dnes sa chová viac ako spoločník, než ako poľovný pes.
Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad
Bígl je kompaktne stavaný pes. Má silnú, ale nie hrubú hlavu bez vrások, so stredne širokou lebkou a výrazným stopom. Ňufák je široký, nos má byť najlepšie čierny, ale u svetlo sfarbených psov je slabšia pigmentácia prípustná. Oči sú pomerne veľké, majú tmavohnedú alebo orieškovú farbu. Uši má bígl nízko nasadené, previsnuté, dlhé, preklopené dopredu a predným okrajom priliehajú tesne k lícu. Telo má hlboký hrudník, rovný chrbát a silné, krátke, dobre klenuté bedrá. Chvost je nasadený vysoko, je stredne dlhý a silný, je nesený veselo nahor, ale nie zatočený nad chrbát.
Srsť a farba srsti
Srsť je krátka, hustá a priľahnutá, a je dobre odolná proti nepriaznivému počasiu. Sfarbenie je povolené akékoľvek uznané pre duričov, s výnimkou pečeňovo hnedej farby. Bígl sa vyskytuje v sfarbení tricolor, najčastejšia je kombinácia čiernej, hnedej a bielej farby, bicolor, čo môže byť kombinácia hnedej a bielej farby alebo aj lemon and white, či red and white. Srsť bígla môže byť aj melírovaná a vzácne sa vyskytuje zafarbenie blue mottled, čo je sfarbenie modro škvrnité. Nech už je zafarbenie bígla akékoľvek, špička chvostu by mala vždy byť biela.
Povaha
Bígl má milú, priateľskú povahu, nikdy nebýva agresívny, ale nie je ani bojazlivý. Je samostatný, ale pokiaľ je zanedbávaný, môže mať sklon k túlavosti. Je to veľmi nenáročný a kamarátsky pes.
Spoločenská charakteristika
Ku svojej rodine je bígl neobyčajne priateľský a prítulný, priateľský býva väčšinou aj k cudzím ľuďom. Pokiaľ si v mladosti navykne na mačky a ostatné domáce zvieratá, nebývajú v súžití žiadne problémy. S inými psami vychádza bígl veľmi dobre.
Vzťah k deťom
K deťom má tento pes veľmi dobrý vzťah a býva im hravým kamarátom.
Výchova
Bígl nebude nikdy dokonale poslušný. Jeho výchova by mala byť dôsledná, ale zároveň nenásilná a citlivá. Tento pes nemá rád neustále opakovanie jedného cviku, je lepšie, pokiaľ psa vychovávate formou hry a motivujete ho dobrotami. Doporučuje sa navštevovať s bíglom kurz poslušnosti.
Držanie
Tohoto psa je možné chovať v byte, dobre sa však cíti aj na záhrade v koterci. Aj napriek tomu je však najspokojnejší v prítomnosti svojho pána a jeho rodiny, rád sa zúčastňuje všetkého diania v rodine, preto je lepšie držať ho v byte.
Pracovné využitie
Bígl je dodnes používaný ako poľovný pes, patrí medzi duričov. Zvládne na jednotku všetky úlohy, ktoré zodpovedajú pracovnej náplni duričských psov, výborne zastane prácu farbiara na nepofarbenej aj pofarbenej stope. V poslednej dobe je bígl pre svoj výborný čuch taktiež využívaný v služobnej kynológii na vyhľadávanie narkotík a výbušnín.
Pohyb
Bígl je veľmi temperamentný pes, ktorý vyžaduje dostatok pohybu a zamestnanie. Miluje dlhé prechádzky v prírode, ale pokiaľ vo voľnej prírode zachytí čerstvú stopu zveri, pravdepodobne zvíťazí jeho lovecký pud a na vaše volanie nebude reagovať. V dobré kondícii je možné bígla udržovať taktiež rôznymi psími športmi.
Starostlivosť
Starostlivosť o krátku srsť tohoto psa nie je príliš náročná, stačí jedenkrát týždne vykartáčovať a vyčesať odumreté uvoľnené chlpy. Občas je taktiež nutné psa vykúpať, urobte tak však len za použitia kvalitného šampónu, ktorý je určený špeciálne pre psov. Zvukovod psa je nutné udržovať v čistote, pazúriky je potrebné občas zastrihnúť a pravidelne psovi kontrolujte zuby, či sa na nich netvorí zubný kameň. Bígl je pes s nadmerne dobrým apetítom, ale nie je dobré ho v tomto podporovať, aby nedošlo k obezite psa.
Strážne využitie
Bígl nie je pes, ktorý by bol vhodný na stráženie. Nevítanú návštevu vám síce hlasito ohlási, ale taktiež ju väčšinou veľmi priateľsky uvíta.
Vhodné športy
Agility; aportovanie; fly-ball; flygility; lov
Najčastejšie nemoci
Dysplázia panvového kĺbu
Zvláštnosti plemena
Pre zaradenie psa do chovu je potrebné absolvovanie niektorej zo skúšok poľovných psov. Najčastejšie býva u bíglov absolvovaná farbiarska skúška duričov. Tá je jednodenná a zúčastniť sa jej môže každý bígl s preukazom pôvodu od 10 mesiacov veku, pričom vodcovia musia mať minimálne 15 rokov a nemusia byť členmi poľovníckych združení. Farbiarska skúška duričov pozostáva z piatich skúšobných predmetov, a to - vodenie na remeni alebo bez, odloženie na remeni alebo bez, dohľadanie čiernej zveri na umelo založenej nepofarbenej stope, chovanie psa u strelenej čiernej zveri a poslušnosť a ovládateľnosť.
Príprava na výstavu
Prvú výstavu je dobré navštíviť so psom len v roli pozorovateľa, vy uvidíte, ak si počínajú skúsený vystavovatelia a pes si navykne na rušnú atmosféru, ktorá na výstavách panuje. Na výstavu je nutné psa pripraviť, je dobré ho navyknúť na výstavné vodítko, naučiť ho stáť vo výstavnom postoji a klusať v kruhu bez ťahania alebo ňuchania pri zemi. Pes by mal byť taktiež pripravený na dotyk cudzej osoby, pretože rozhodca môže psa merať, samcom hmatom kontroluje semenníky a kontroluje taktiež chrup.
Výživa šteňaťa
Prvé dni šteňa kŕmte stravou, na ktorú bol zvyknutý od chovateľa. Pokiaľ chcete prejsť na inú stravu, robte to postupne. Šteňa potrebuje pre svoj dobrý vývoj a rast kvalitnú a vyváženú potravu, ktorá obsahuje aj vitamíny a minerálne látky.
Výživa dospelého psa
Pre zaistenie prísunu všetkých živín, ktoré sú potrebné ku kvalitnému životu psa, doporučujú odborníci kvalitné suché kompletné krmivo pre psy, ktoré je vyvážené a možno ho vybrať podľa veku psa alebo podľa pracovnej a pohybovej vyťaženosti psa.
Výživa starého psa
Ak pes starne, znižuje sa jeho potreba množstva potravy, viac spí, menej sa pohybuje a má teda sklony k priberaniu. Preto je dobré pozvoľna prejsť na odľahčenú stravu určenú pre seniorov, ktorá plne pokryje jeho potreby v tomto období života.
Dôvetok pre budúcich majiteľov
Či už sa venujete poľovníctvu alebo nie, tento pes si vás podmaní svojou mierumilovnou, jemnou a priateľskou povahou. Pokiaľ mu venujete dostatok pozornosti, lásky a pohybu, bude vám oddaným, veselým a hravým priateľom po celý svoj život.
Bígl
Beagle 600.jpg
Krajina pôvoduSpojené kráľovstvo
FCI kód6/1/161
ŠtandardyAKC, ANKC, CKC,FCI, KCU, NZKC
Výška33-43 cm (suky)
33-43 cm (psy)
Hmotnosť8-14 kg
Pôvodné určenieLov zajacov a králikov vo svorke
Terajšie určenieLovecký a spoločenský pes
Názov v krajine pôvodu{{{Názov}}}
SynonymáBeagle
Zaužívaná skratkaBEA
Zoznam psích plemien
Black Paw.svg Psí portál
Bígl je stredne veľké plemeno psa uznaného v FCI v 6. skupine pod číslom 161. Radí sa do skupiny duričov a dožíva sa približne 13 až 15 rokov.

Obsah

[skryť]

MOPS

12. prosince 2011 v 19:23

Pôvod

Nie je celkom jasný. Pravdepodobne však pochádza z Číny a ide o veľmi staré plemeno (údajne sa podobné psy v Číne vyskytovali pred začiatkom nášho letopočtu). Do Európy sa dostal roku 1516, rýchlo si ho obľúbili najvyššie spoločenské vrstvy. V 17. a 18. storočí patril medzi najpopulárnejšie plemená. V 19. storočí záujem o mopsov prudko opadol a plemeno takmer vyhynulo. Teraz je opäť obľúbený, hoci nie je príliš častý.

[upraviť]Vzhľad

Malý, ale veľmi svalnatý a kompaktný pes zhustených proporcií. Hlava veľká a guľatá, s veľmi krátkou ňucháčovou partiou, so slabým predhryzom a so zreteľne vyznačenými vráskami. Oči tmavé, veľké, guľaté, uši malé, zamatovo mäkké, padajúce dopredu. Nohy veľmi silné, svalnaté a rovné. Telo krátke, kompaktné, so širokým hrudníkom. Chvost vysoko nasadený, skrútený nad chrbtom. Srsť jemná, lesklá a mäkká. Farba svetlohnedá s čiernou maskou alebo čierna. Hmotnosť je okolo 6,3-8,1 kg, výška v kohútiku 30-35 cm.

[upraviť]Povaha a využitie

Mops je veselý, veľmi priateľský k ľuďom aj ku zvieratám, bez stopy agresivity. Nenáročný na priestor a na pohyb, veľmi málo breše. Je spätý s človekom, dožaduje sa fyzického kontaktu. Je ideálny spoločník pre všetky vekové kategórie. Zvláštnosťou mopsa je jeho hlasový prejav: okrem brechania aj krochká, fŕka a v noci chrápe.
Bez problémov ho možno chovať jednotlivo, ale najlepšie sa cíti v spoločnosti viacerých psov, najradšej opäť mopsov. S ohľadom na skrátený nos hrozí v horúčavách nebezpečenstvo prehriatia.
Mops bol odjakživa výhradne spoločníkom.
Mops
Mops-duke-mopszucht-vom-maegdebrunnen.jpg
Ch Eastonite Mägdebrunnen Duke
Krajina pôvoduSpojené kráľovstvo
FCI kód9/11/253
Štandardy
Výška30 cm (suky)
35 cm (psy)
Hmotnosť6,3-8,1 kg
Pôvodné určeniespoločenský a rodinný pes
Terajšie určeniespoločenský a rodinný pes
Názov v krajine pôvoduPug
Synonymá


zlati retriever

11. prosince 2011 v 13:20
deálny spoločník
Zlatý retriever má veľmi dobrú povahu. Je to veľmi ineteligentné a citlivé zviera. Rád vyhľadáva spoločnosť iných psov aj ľudí na veselú hru. Zlatých retrieverov ľudia nevyhľadávajú len ako domáceho miláčika, ale aj ako slepeckého psa, záchranného psa alebo napríklad poľovníckeho psa. Ak by ste od neho čakali, že vám ustráži dom či byt, ste na omyle. Zlaté retrievery nemajú nič spoločné so strážením. Nehovorím, že je to v tomto zmysle "trdlo". Väčšinou šteká na neznámich ľudí ale rotvajler to veru nie je. Zlatý retriever, jedno z najučenlivejších plemien radšej polihuje ako stráži.

Zlatý retriever dnes
Dnešného zlatého retrievera vyšľachtili v minulom storočí tak, aby vynikajúco síňal zvýšené nároky na poľovného psa - aby dohľadával a prinášal zver poľovníkom. Jeho špecifické schopnosti sa však postupne začali využívať aj na iné účely. Zlaté retrievery pomáhajú v každodennom živote zdravotne postihnutým a invalidným osobám na celom svete. Nahrádzajú zrak slepcom a vodia svojich pánov po rušných uliciach. Zlatý retriever je aj dobrým pomocníkom pri liečbe, lebo jeho od prírody prítulná povaha zlepšuje terapeutické výsledky u mnohých pacientov.

Člen rodiny
Pamätajte, že z rozkošného huňatého šteniatka vyrastie veľký, mohutný pes, o ktorého sa bude treba starať 15 až 17 rokov. Bude od vás závislý rovnako ako dieťa, bude potrebovať výživu, výcvik a celkovú príjemnú pohodu. Uvážte, koľko času môžete venovať svojmu psovi, koľko miesta mu môžte doma vyhradiť, vezmite do úvahy náklady na veterinárnu starostlivosť a predovšetkým na potravu - zlaté retrievery patria medyi najväčších jedákov psieho sveta!

Charakteristika plemena

Výška v kohútiku
FENKY 51 - 57 cm
PSY 60 - 66 cm

Váha primeraná výške
FENKY 25 - 29,5 kg
PSY 34 - 45 kg

Upozornenia
Zlatého retrievera treba každodenne cvičiť (začať treba od 14 týždňov), treba mu pravideľne kefovať srsť, treba s ním chodiť na veľké prechádzky. Venovať mu veľa času. Mini málne musí v dospelosti ovládať perfektne sadni, ľahni, vstaň, ku mne, k nohe a ostaň.

dalmatinec

11. prosince 2011 v 13:10 | pavel kalamar

História plemena

Pôvod Dalmatínskeho psa



Obraz psa neznámeho plemena, na rakve starovekého egyptského veľmoža Khui (20. dynastia). Pes má postavu chrta, avšak sfarbením sa nápadne ponáša na dalmatína.
Pôvod plemena je stále zahalený tajomstvom a zostáva len na dohadoch. Je však isté, že dalmatínec je jedno z najstarších psích plemien. Z ilustrácii, objavených v hrobkách starovekých faraónov z obdobia približne 2000 rokov pred n.l. možno predpokladať, že Dalmatínec existuje už niekoľko tisíc rokov. Na nákresoch dalmatínom podobné psy sprevádzajú bojové vozy alebo robia spoločnosť ľudským postavám. Ďalšie nákresy psov podobných dalmatíncom boli objavené aj na gréckych a rímskych vlysoch.
Za najstarší nález sa považuje vápencový reliéf zobrazujúcí suku pri kojení, uložený v Parížskom Louvri. Odborníci kladú vznik tohoto diela do obdobia 11. alebo 12. egyptskej dynastie (asi 2140-1780 pred n.l.). Vyobrazená suka pripomína Dalmatínca, alebo blízko príbuzného psa. Je možné, že sa jedná o predka Dalmatínca.
Cirkevné kroniky zo 14-teho storočia a z roku 1719 potvrdzujú, že plemeno vzniklo v stredomorskom regióne, konkrétne jeho pôvod prisudzujú okoliu pobrežia Dalmácie.


Obraz "Chlapec s dalmatíncom" od talianskeho maliara Domenichina (Domenica Zampieriho), namaľovaný okolo rokov 1615-25.
zdroj: soga.sk
Ohľadne pôvodu dalmatínca sa špekuluje snáď odkedy je toto plemeno známe. Oficiálne je stanovená ako krajina pôvodu Chorvátska republika (Dalmácia). Hovorí sa však aj o Taliansku, Grécku, Turecku, či dokonca o Indii. Obrázky bodkovaných psov môžeme dokonca nájsť aj v pamiatkach zo starovekého Egypta. Aj keď sa už skutočný pôvod plemena Dalmatínsky pes nedozvieme, zásluhy na jeho šľachtení a rozšírení si určite môžu pripísať krajiny Chorvátsko a Veľká Británia.

Prvý štandard Dalmatínca napísal angličan Vero Shaw, v roku 1882. V roku 1890 bol tento štandard uznaný za oficiálny štandard plemena.

Dalmatín ako poľovník



Dalmatínsky pes svoj poľovný talent v niektorých krajinách uplatňuje doteraz. Na fotke: ENRICO Bazzi Raul. Zdroj: www.dalmatian.cz
Po zániku antických kultúr nachádzame stopu Dalmatínca až v 16-tom storočí. Rané ilustrácie plemena možno nájsť na obrazoch talianskych maliarov zo 16-teho storočia a na freske v Zaostrogu (Dalmácia), ktorá môže byť datovaná približne do roku 1710. Práca Thomasa Bewicka, publikovaná v roku 1792, obsahuje popis a nákres Dalmatínca, ktorého Bewick nazýva "Dalmatínskym alebo kočiarovým psom".

Prvé známe pracovné úlohy Dalmatíncov sa spájajú s poľovačkami, na ktorých bol využívaný ako durič. Vo svorkách duričov často dochádzalo k neplánovanému nakrytiu, dôsledkom čoho je dnešný blízky príbuzenský vzťah Dalmatínca s inými duričmi, a tiež jeho stále pretrvávajúci poľovný inštinkt. Po vyšľachtení výkonnejších poľovných duričov sa úloha dalmatínov presúvala skôr ku stráženiu koní počas poľovačky. Hovorí sa dokonca, že dalmatínci s koňmi i spávali v stajniach. Takto dalmatínec získal vzťah ku koňom, ktorý predurčil jeho ďalšie pracovné využitia.
Zvláštnosťou je, že niektoré historické zdroje identifikujú dalmatínca s tzv. tureckým bojovým psom, používaným osmanskými vojskami na priamy boj s nepriateľom. Dnes sa tomu vzhľadom na povahu Dalmatínca dá ťažko uveriť, avšak v 16-tom storočí tomu tak mohlo byť. Počas vekov sa povaha Dalmatínca mohla vyformovať iným smerom. Faktom je, že sa o tureckom bojovom psovi zmieňuje Rudiger Stehrenberg, jeden z veliteľov rakúskych vojsk, vo svojich pamätiach. Práve on ho identifikuje ako Dalmatínca.

Kočiarový pes



Dalmatínec našiel uplatnenie aj ako tzv. "kočiarový pes". Je to pracovné zaradenie jedinečné pre toto plemeno.
Jedinečné využitie našiel dalmatínsky pes znova pri koňoch. Vďaka svojmu pútavému vzhľadu a vhodným vlastnostiam (vytrvalý v behu, silný v boji s vlkmi, priateľský vo vzťahu ku koňom) sa stal obľúbeným sprievodcom kočov, prevážajúcich šľachticov v Európe. Toto využitie je naozaj jedinečné - okrem dalmatínca bola na tento účel používaná len nemecká doga (odtiaľ spoločné pomenovanie pre dalmatínca a dogu "Plum pudding"). Dalmatínec bol známy ako "malý kočiarový pes", zatiaľ čo nemecká doga bola "veľký kočiarový pes". Dalmatínec v sprievode kočiarov neúnavne klusal a uvoľňoval cestu koňskému záprahu v obývaných oblastiach. Okrem toho chránil cestujúcich a povoz pred lupičmi a vlkmi. Zároveň samozrejme slúžil aj ako dekorácia.

S rozvojom vlakovej a automobilovej dopravy sa dalmatínec postupne na tento účel prestáva využívať. Naposledy sprevádzal v Spojených štátoch Amerických poštové dostavníky a hasičské záprahy. Doteraz ho americký požiarnici považujú za svoj symbol.

Dnešné využitie



Thomas Bewick (1753-1828): Dalmatín. Nákres datovaný približne do roku 1790. Rozmery originálu: 4.9 x 8.3 cm.
Vďaka prítažlivému vzhľadu a príjemnej povahe je dalmatínec využívaný hlavne ako spoločenský a rodinný pes. Je priateľský k deťom i dospelým, extrovertný a športovo založený. Okrem toho je však aj veľmi inteligentný a učenlivý. Napriek typickej tvrdohlavosti, spoločnej takmer všetkým poľovným duričom, má dalmatínec rád cvičenie. Nejeden dalmatínsky pes bez problémov skladá poľovné skúšky, alebo skúšky služobného výkonu. I v praxi je občas používaný ako obranár, pastiersky pes, stopár, vodiaci pes, asistenčný pes alebo canisterapeutický pes.
Dalmetínec
Krajina pôvodu: Balkán/India
Obdobie vzniku: stredovek
Pôvodné využitie: lov, sprievodca kočov
Dnešné využitie: spoločník
Priemerná dĺžka života: 12-14 rokov
Výška : 50 - 61 cm
Hmotnosť: 23 - 25 cm

História:

Pôvod tohto elegantného plemena nie je úplne jasný. Je nesporné, že ide oveľmi staré plemeno. Už v hrobkách starých Egypťanov sa objavujú takto bodkovaný psy, ale s postavou chrta. Je možné, že sú to predkovia dalmatínca. Podľa najpravdepodobnejšej teórie pochádza z bengálskeho duriča, ten už vyhynul. Za svoje pomenovanie vďačí pravdepodobne tomu, že bol chovaný v Dalmácii (Chorvátsko), aj keď pochádza z Indie.
Pôvodne sa používal aj pri love ako durič a farbiar, ale je známy hlavne ako doprovod kočov všetkého druhu, preto sa mu hovorilo aj "kočiarový pes". Má totiž výborný vzťah ku koňom. Tým je unikátom medzi všetkými plemenami. Neúnavne klusal medzi kolesami koča, alebo pri ňom. Tiež uvoľňoval cestu koču v meste a obývaných častiach, chránil cestujúcich pred lupičmi. Vlastniť dalmatína patrilo v minulom storočí v Anglicku k štandardu gentelmana a južanských boháčov v USA. V USA pracovali tieto psy v hasičskom zbore, využívali sa na vedenie koní, ktoré ťahali hasičské zariadenie, bol súčasťou hasičskej posádky. Tiež sa stal aj maskotom tejto inštitúcie.

Charakteristika:

Dalmatínec je v dnešnej dobe chovaný ako spoločník, majitelia ho niekedy využívajú aj na psie športy. Je inteligentný a učenlivý. Niektorý poľovníci v ňom prebúdzajú poľovnícky talent, avšak v SR sa nedajú s dalmatíncom robiť lovecké skúšky, takže poľovníci chodia na skúšky o zahraničia. Má skvelý vzťah ku koňom, takže je častokrát aj psom jazdcov na koňoch, je použiteľný ako sprievod a strážca koní. Sučky dalmatína sú mimoriadne plodné. Šteniatkám sa škvrny začínajú ukazovať až v 12 dni života, najprv sú biele.

Povaha:

Dalmatínec je inteligentný a učenlivý pes s veľkou výdržou, preto sa hodí pre aktívnych ľudí. Tiež je vhodným psom k deťom. Dalmatín ma povesť "hlúpeho psa", ale to úplne neprávom. Je naozaj veľmi učenlivý a inteligentný, v rebríčku inteligencie pracovných psov je na 39. mieste. Niekedy pravda trpí na tzv."úmyselnú hluchotu", keď je hluchý k príkazom. Toto sa ale dá dôsledným výcvikom zlomiť. Je vhodný hlavne na cvičenie poľovnícke.



labrador

11. prosince 2011 v 13:05 | pavel kalamar
Pôvod plemena.
Plemeno nevzniklo na Labradore, ale na pobreží Newfoundlandu, kde boli tieto psi cvičené k prinášaniu rybárskych sietí z ľadovej vody. V 19. storočí prichádzajú newfoundlandskí rybári do západného Anglicka obchodovať s rybami a niektorí tu predali aj svoje psy. Zrazu sa ukázalo, že tieto psi úspešne pracujú ako psi lovecké. Anglický Kennel Club ich ako plemeno uznal v roku 1903. Meno labradorský retriever im dal prvý krát hrabě z Malmesbury v roku 1887. Pre svoju všestrannosť je labrador nejznámejší retriever. Často sa používa ako policajný a slepecký pes, je to výborný lovecký pes pre prácu vo vode aj mimo nej, a tiež vynikajúci domáci spoločník. Je vybavený vynikajúcim čuchom, preto sa v obidvoch svetových vojnách používal k vyhľadávaniu mín. Dnes plní svoje úlohy v službách polície a okrem iného vyhľadáva drogy. Labrador je milý, verný, inteligentný, vyrovnaný a neobyčajne láskavý k deťom. Je stále priateľsky naklonený, ale k votrelcom se chová ostražito. Hodí sa ako pre život na vidieku tak aj v meste.
Celkový vzhľad.
Silná konštitúcia, pevne zviazaný, veľmi aktívny so širokou lebkou, široký a hlboký hrudník, silná a dobre utvárené bedrá a chrbát.
Charakteristika.
Dobrej povahy, veľmi agilný. Vynikajúci nos, ušľachtilá morda, milovník vody, adaptibilný, oddaný spoločník.
Povaha.
Inteligentný, čulý, bystrý, poslušný a oddaný. Má láskavú povahu, bez agresivity alebo nevhodnej bázlivosti.
Hlava a lebka.
Lebka je široká s dobre utváraným stopom, suchá bez mäsitých líc. Čeľuste sú stredne dlhé, silné a nezoseknuté. Nos je široký, nosné otvory dobre vyvinuté.
Oči.
Stredne veľké, vyjadrujúce inteligenciu a dobrú náladu, farby hnedej alebo farby lieskových orieškov.
Uši.
Nie sú príliš veľké ani ťažké, visia dole pozdĺž hlavy a sú nasadené skôr dozadu.
Morda.
Čeľuste a zuby sú silné, skus perfektne pravidelne nožnicový, t.j. horné rezáky tesne prekrývajú spodné rezáky a rastú rovno s čelusťou.
Krk.
Suchý, silný.
Trup.
Hrudník široký a hlboký s dobre klenutými a pružnými rebramy. Chrbát je rovný. Bedrá sú široké, krátke a silné.
Hrudné končatiny.
Ramená sú dlhé a šikmé. Končatiny majú pevný kosterný podklad, sú kolmo postavené od lakťa k zemi, buď pri pohľade z predu alebo z boku.
Pánvové končatiny.
Chrbát je dobre vyvinutý, osvalený, nie je zúžený, s dobre vyvinutým a pohyblivým bedrovým kĺbom. Zadné končatiny sú pri pohľade zozadu rovné. Kravský postoj je zásadne nežiadúci.
Tlapy.
Guľaté a silné, prsty zovreté, dobre klenuté, vankúšiky sú tučné a silné.
Chvost.
Výrazne charakteristický pre toto plemeno, má byť silný pri koreni, zužujúci sa ku koncu, stredne dlhý, bez podsady, obrastený hustou, krátkou, silnou, priľahlou srsťou, pôsobiaci dojmom popisu vydrieho chvostu. Má byť nosený vesele, ale nemá byť otočený na chrbát.
Pohyb.
Volný a plynulý, priamy a normálny pri pohľade zpredu i zozadu.
Osrstenie.
Výrazne charakteristické pre toto plemeno. Srsť je krátka, hustá, podsada nieje vlnitá, pri dotyku ruky sa javí ako primerane tvrdá.
Zafarbenie.
Jednotne čierna, žltá alebo čokoládovo hnedá. Žltá sa vyskytuje v odtieňoch od svetle smotanovej po líščiu červeň. Malé biele škvrny sú prípustné len na predhrudí.
Vady.
Akékoľvek odchylky od vyšie uvedených bodov musia byť považované za vady a ich závažnosť musí byť vzťahovaná podľa stupňa prejavu vzhľadom k štandardu. Psi musia mať dve zretelné normálne varlatá, úplne zostúpené do vačku.
Štandart.
Výška psa:56-57cm
Výška feny:54-56cm
Váha:25-34kg
Krajna pôvodu:Veľká Británia
ŠTENIATKO
Skôr, ako si prinesieme šteniatko domov, mali by sme si skontrolovať, či máme skutočne všetko, čo v najbližších dňoch bude náš nový člen rodiny potrebovať. Budúcich majiteľov upozorňujem, že malé šteniatko patrí do bytu (prípadne do miestnosti, kde je primeraná teplota), nie do kotca.
Minimálne do 4 mesiacov.
- Šteniatko potrebuje 2 kľudné miesta. Na jednom mieste bude oddychovať a spať, druhé miesto je vyhradené na misku s jedlom a s vodou. Na spanie mu môže poslúžiť kôš buď z umelej hmoty do ktorého dáme vankúšik alebo deku (je ideálny pre šteniatka, ktoré skúšajú všetko ochutnať), alebo látkový, ktorý sa dá oprať.
- Ďalej si pripravíme obojok, najlepšie látkový. Dá sa tiež pekne udržiavať v čistote praním.- K obojku kúpime vodítko.
Najlepšie sa mi osvedčili guľaté vodítka,
sú viac odolné mliečnym zúbkom šteniatka a lepšie sedia v ruke. Dnes je už veľký výber obojkov aj vodítok, takže vybrať si nebude problém, ani keď chceme, aby nám ladil s farbou šteniatka.
- Aj labradora treba aspoň raz za týždeň zbaviť uvolnených chlpov. Poslúži nám na to hrebeň, buď umelý alebo kovový.
- Šampón pre psíka je základným vybavením. Použijeme ho však len vtedy, ak nám naše nezbedné šteniatko vliezlo do niečoho nevábne voňajúceho, alebo špinavého.
- Hračky pre šteniatka sú veľmi dôležité. Upevňujú vzťah medzi ním a rodinou okolo neho. "Cvernový uzol" bude za Vami nosiť po celom dome keď zistí, že preťahovať sa oň je veľká psina.
Keď toto všetko máme prichystané, môžeme sa vybrať pre šteniatko do chovateľskej stanice.
Skôr, ako ho prinesieme domov, umožnime mu vykonať vonku potrebu.
Chovateľ Vás isto poučil, koľko a aké množstvo jedla treba dávať šteniatku. Ideálne je do 4. mesiacov kŕmiť 4 -5 x denne.
Potom do 6 mesiacov 3 - 4 x denne a od 6 mesiacov 2 - 3 x denne. Ja osobne kŕmim aj dospelých psov 2x denne.
Tú väčšiu dávku dostanú večer, keď už majú menej
pohybu ako cez deň. Na dodržiavanie hyg. návykov treba učiť šteniatko od prvého dňa. V prvých dňoch je potrebné vyniesť šteniatko von po spánku, po jedle a hneď ako sa nahrbené točí okolo svojej osi. Je dobré, ak má v dome v dohľade noviny poukladané po zemi, tak ako to bolo u chovateľa. Aj tam sa používali na vykonanie potreby. Po každom správnom pokuse šteniatko pochválime a odmeníme maškrtou. V očkovacom preukaze si pozrieme, kedy treba ísť s našim šteniatkom k veterinárovi. Ten nás poučí o ďalšom očkovaní a upozorní, dokedy nemáme so šteniatkom chodiť medzi ostatných psíkov. (Chcela by som upozorniť majiteľov ktorí už majú doma psíka, aby ho dali ešte pred príchodom nového šteniatka odčerviť.)
Na čistenie ušiek a prezeranie papuľky zvykáme šteniatko už od začiatku. Po každom i keď vybojovanom prezretí papuľky dáme šteniatku
odmenu, aby si túto činnosť spájalo s niečím príjemným. Po čase samo uvolní stisk a nechá si pozerať zúbky bez problémov. Veľmi túto činnosť ocení nielen veterinár pri vyšetrení, ale aj rozhodca na výstavách, ak sa na ne chystáme.
Nakoniec zopár slov Vám , majiteľom šteniatka. Buďte dôslední, prísni, ale i láskaví, vnímaví a spravodliví. Nebuďte náladoví a hlavne, uvedomte si, že i labrador je len pes.
A ako povedal jeden neznámy autor : " Dobrého psa si za peniaze kúpiť môžeš, jeho lásku však nie ".

srnčí ratlík

10. prosince 2011 v 19:42 | pavel kalamar
Trpaslíči pinč- ratlík

Ako je hladkosrstý pinč zmenšeným obrazom dobermana,tak je malý hladkosrstý pinč čiže trpasličí pinč miniatúrou hladkosrstého pinča.Patrí medzi najmenšie plemená psov vôbec.S jeho chovom sa začalo na začiatku tohto storočia v Nemecku a pomerne dlho trvalo, kým sa ustálila jeho forma.Vyšľachtil sa síce malý pes, ale s primerane silnou kostrou, svalnatý, vrtký, pozorný, temperamentný, dostatočne otužilý, s dobrými nervami.Z chovu bolo treba vyradiť psy, ktoré sa stále triasli, či to už spôsobili slabé nervy alebo trochu chladu.Po dlhom hľadaní sa tento chovateľský cieľ podaril.Osobitne treba oceniť že trpasličí pinč udržal aj dobré povahové vlastnosti svojho väčšieho brata,aj vernosť k rodine, nebojácnosť i útočnosť.Nikto by v tomto malom psíkovi je toľko energie,s akou ochraňuje všetko, čo patrí jeho pánovi a rodine.Rovnako ostrý je aj na malú škodlivú zver,najmä na potkany.Preto ho aj nazývajú "ratlík"(z nemeckého Rattler alebo Rattenfänger,die Ratte Pod týmto názvom je známejší než podsvojím oficiálnym menom. Nevyžaduje nijakú osobitnú starostlivosť o srsť je nenáročný,v byte neprekáža a preto je osobitne vhodný do malých mestských bytov. Aj v Čechách sa najmä pred prvou svetovou vojnou choval podobný psík, on sa predovšetkým používal na ničenie potkanov,a preto sa aj nazýval český pražský krysaŕík.Stálo by za pokus toto plemeno regenerovať?. Štandard. Celkový výzor.Malý hladkosrstý pinč je čo najpresnejšou zmenšeninou stredného pinča so všetkými jeho telesnými prednosťami,bez nedostatkov na hlave a na končatinách, ktoré sa vyskytujú pri vytváraní trpasličieho typu.Plynulé obrysové línie a súmerná postava dokonale vystihujú plemeno.Svalstvo je silné ; utvárané.Trpasličí (malý hladkosrstý) pinč pôsobí dojmom zdravého,šľachovitého, obratného a pohyblivého psa, so smelým postojom, ktorý je pozorný atemperamentný.Výška psov i sučiek sa pohybuje od 25 do 30 cm.Hlava jevzpriamená, úzka, bez nápadne vyvinutých líc.Jej celková d k dĺžke chrbta asi ako 1:2.Lebka má byť plochá.Horný profil hlavy má cez chrbát nosa stúpať až k tylovému hrboľu a má byť prerušený len sklonom čela, pričom sa treba usilovaťť o rovnobežnú líniu hlavy,ako hladkosrstý pinč.Nos má byť silný,v primeranom pomere k temenu. ňucháča je čierna, pri červenom type (srnčí pinč),pri hnedých alebo ináč bežných pinčoch má mať príslušné odtiene. Chybou je príliš silné temeno, lebka (ako jablko), príliš krátky končitý ňucháč (vrabčia tvár),ako aj iné degenerácie na hlave. Chrup.pri trpasličom pinčovi sa vyžaduje úplný silný chrup, s nožnicovým záhryzom.Ušnice vysoko nasadené a podľa predpisu zastrihnuté.Očinajväčší dôraz sa kladie na tmavé, takmer čierne oko, ktoré má byť harmonickej veľkosti, ani príliš plné ani vystúpené, alebo veľmi malé či avždy má dobre zapadať? do celkového rámca tváre.Krk ušľachtilé nesený, nemá byť príliš krátky, rovný ani príliš hrubý.K hrdle musí dobre priliehať.Trup na štvorcovom tele trpasličieho pinča sú vyvinuté ploché, plastickí Svojím krátkym chrbtom, pekne utváranými plochými rebrami v obličkovej oblasti,mierne vtiahnutým bruchom a krásnym predhrudím pôsobí ten mimoriadne dobrým dojmom. Nesmie však byť príliš Ľahký alebo dokonca chudnutí.Zadok je mierne zaoblený. Končatiny hrudníkové končatiny sú kolmé,lopatka šikmá.Panvové končatiny dobre zauhlené.Labky sú mačacie.Chod je elegantný, výdatný, pôsobiac hrdým dojmom. Chvostvysoko nasadený a skrátený na 3 články.Osrstenie krátka, hustá, hladkopriliehajúca srsť rovnomerne pokrýva bez holých miest.Zafarbenie. a) Čierne, s červenohnedým pásikovaním a čo najostrejšie ohraničenými odznakmi na lícach, na pyskoch, na sánke, nad očami a na hrdle, vpredu na hrudi s dvoma trojuholníkmi (dobre rozdelené pásikovanie), na labkách a záprstí hrudníkových končatín,na vnútornej strane panvových končatín a okolo zadku. b) Jednofarebná srnčia hnedá až jelenia červeň. c) Modrosivá a čokoládová s červenohnedými až žltohnedými odznakmi, ako sa uviedlo pri čiernom zafarbení. Chyby. Podobné ako pri hladkosrstom pinčovi.

Původ: Vyšel ze stejných předků jako pinč, tedy ze středně velkých psů užívaných především k chytání krys a k hlídání. K rozlišování jednotlivých forem podle velikosti a kvality srsti začalo docházet až od druhé poloviny 17. století. K oficiálnímu oddělení malého hladkosrstého pinče došlo ovšem až na samém konci 19. století.


Popis: Malý pes, který však jinak svým vzhledem odpovídá střednímu pinčovi. Svalnatý, čtvercového formátu a elegantního držení těla. Hlava protáhlá a relativně silná, s vysoko nasazenýma, dopředu klopenýma ušima ve tvaru písmene V. Ocas vysoko nasazený a krácený asi na tři články. Srst krátká, lesklá a hustá. Zbarvení: červenohnědé v nejrůznějších odstínech nebo černé s pálením.
Charakteristika: Velmi temperamentní, bystrý a odvážný pes. Je stále ve střehu, na cokoliv podezřelého okamžitě upozorní a k cizím je naprosto nedůvěřivý. Proto je dobrým hlídačem. Neváhá ani zaútočit jako první, a to i na soupeře nesrovnatelně větší, než je on sám. Reaguje rychle až překotně.
Zvláštní nároky: Potřebuje spíše tlumit než povzbuzovat, zvláště co se hlasových projevů týče. Na péči o srst, na potravu a běžnou péči je nenáročný, nezbytně však vyžaduje důslednou výchovu a výcvik.
Užití: Tento ve své váhové kategorii univerzální pes je schopen plnit množství nejrozmanitějších úloh: společníka, hlídače, turisty i sportovce. Velmi se hodí pro soutěže miniagility.
Výskyt: Dříve byl mnohem běžnější než dnes, patří především ve střední Evropě, včetně naší republiky, k poměrně běžně chovaným plemenům.
Možná záměna: S naším nově vznikajícím národním plemenem, pražským krysaříkem, který je nápadně menší, křehčí a nepůsobí atletickým dojmem. Podobný je rovněž u nás se nevyskytující a celosvětově vzácný toy teriér, kterého na první pohled rozeznáte podle dlouhého ocasu.
pes
25-30cm
fena
25-30cm

Kam dál